Vrbovské Vetry 2010

17. júl 2010

Nejako sa nám tento rok nechcelo absolvovať veľké mega fesťáky, medzi ktoré sa už dlhodobo radí aj Pohoda, aj keď samozrejme veľmi dobre vieme, že na Pohode je každý a Pohoda zase bola tento rok najlepšia... Pred mesiacom sme boli pri Prahe na ultra metláckom povyraženíčku, festivale Sonisphere (kliknite na hociktorý link na ich stránke, animácia stojí za to), kde sme videli veľkú metalovú štvorku prvý raz spolu na jednom pódiu, teda nie spolu, ale po sebe. Po dni a noci, kedy nám už hlavy zuneli pri najmenšom pohybe, sme nepociťovali nejakú závratnú túžbu po ďalšom únavnom maratóne kapiel, navyše dvojdňovom, navyše v pekelnom teple na asfaltových dráhach trenčianskeho letiska a tak sme sa na Pohodu v pohode vykvajzli. Áno, bola to chyba, lebo tam bol aj Dušanko s novou slečnou, aj Maca, aj ostatní, dokonca napriek sľubom aj Peťo, ale keď nás tam nič hudobné nelákalo. Zato Vetry, tie sú toť na skok od domova, tiež tam budú kamaráti a okrem nich aj známe a srdcu blízke kapelky.


Ako sa správne a tradične má, prišli sme aj tak neskoro, Ska-pra šupina práve končila Skapatú rybu, čo sa dá robiť, snáď nabudúce. Zato otvorenie a zatvorenie festivalu sme stihli akurát, akurát mi Stanko povedal pozri na tamtoho starého chlapa, nie je to Peťo a ja že nie, tento má ryšavú bradu a bol to on, tak som sa mu išla postaviť do priezoru, on zvyčajne nevidí veľmi ďaleko, tak ja neviem, prečo sa stále tvári, že sleduje dianie na pódiu. Dôkaz o svojom orľom zraku nám podal o dve chvíle neskôr, keď sme s Mayom sedeli na zemi, Peťo k nám pristúpil, postavil sa do medzery medzi nami, zatienil si rukou oči a hľadal nás. Mayo si fakt myslel, že si robí srandu a ja som sa išla urehotať. Ale to som prudko a nečakane odbočila, prepáč Peťo, ale aj tak to budeš čítať len ty, Aja a Tibák, tak je to OK, nie?
No a tak samozrejme chalani išli k najbližšiemu stánku po pivo, a keďže Stanko je Stanko, niet čo dodať, hneď bol na rade a bolo pivo aj kofola bola. Tak sme si chvíľu zapchávali uši, lebo sa naozaj strieľalo z nie jedného, ale priam z dvoch diel a boli na to chlapci z 13-teho bataliónu minerála Jobusa patrične hrdí, keď sa im podarilo nabiť a aj vystreliť a to z každého dela rovno dvakrát, lebo keby ste náhodou ešte nevedeli, raz festival slávnostne otvárali a druhý raz zatvárali predsa. Teraz pozerám, že Rasťa, ktorého som vyzerala a nevidela, som nevedomky odfotila pred autobusovým stánkom, keď som cvakla Maroša, ako ide po pivo. Jojo, aký je ten svet na Vrbovských vetroch malý.


Potom si Stanko hneď aj pána brata na festivale našiel, teda vlastne ešte predtým, lebo Maroš, ako všetci vieme, je človek vysoko inteligentný a na tomto obrovsom priestore sa postavil presne tam, kde sme sa minulý rok rozlúčili a keďže sú bratia, je jasné, že Stanko hneď na úvod zamieril práve tam, ja by som si nedovolila radiť sa do rodiny. Medzičasom som sa pozerala po plagáte ZNN, lebo kde je ZNN, je aj Nooby, ale nikde som ho nevidela a keď sme sa neskôr stretli, bolo to celkom jasné, lebo sedel dve hodiny s kamošmi na pive. A plagát tiež bol, len nízko, tak ho pre davy nebolo vidieť. Okrem toho, tento festival bol výnimočný, lebo sa síce vždy na každom stretneme, ale akonáhle Karolko zahlási, že veď sa ešte stretneme, tak sa nestretneme a teraz sme sa. Ja viem, že môj dnešný štýl je trochu rýchly, ale takto to dopadá, keď ma Stanko usadí, že ideme písať a ja som sa ešte nevypla z roboty, teda z pracovného rytmu, aspoň vidíte, ako si ma v práci musia vážiť, lebo makám jak také hovado.


Asi sa to všetko stalo v trochu inom rytme a inom poradí, ako tu uvádzam, ale veď Vám to nevadí, ja Vás poznám, aj tak sa sem pozeráte len preto, aby ste na tých fotkách videli seba sa. Heh. Veď ja tiež, len mám ten problém, že foťák je v mojich rukách a keď už ma niekto odfotí, nedá sa na to pozerať. Ako povedal Nooby, keď nás jeho kamoš cvakol a ja som nad výsledkom vzdychla, že kokos jaká som už stará, tak povedal milo, že budem ešte staršia. Veď ja viem, ale prečo to do kelu takto funguje? Potom sa ma Sylvia pýta, či sa ešte v mojom veku pozerám po chlapoch na takom fesťáku, kde to v teple behá polonahé, no čo ja viem, tak čím ďalej tým viac, lebo je to už v takej tej platonickej rovine, keď sa netreba báť. Kde sú tie časy, keď som... úha, toto nechajme bokom.


Neskôr sa pribatolili aj Kopka a Mayo, ktorý mi na úvod povedal už tradične niečo štipľavé do objektívu, vidno to na tom obrázku, kde stojí nad Stankom a Peťom a vraví rovno na mňa. No ja neviem, to asi ja hovorím ľuďom nejaké somariny, keď na mňa takto reagujú, lebo to robil kedysi aj Rišo, kým som ho nepoprosila, aby prestal, že mám dosť naťahovania a Kryss to robí vlastne dodnes, jeho ani prosiť netreba, až som sa potešila, že ahoj Kryss, vidno, že si zase doma, už dlho na mňa nebol nikto nepríjemný, tož to som sa asi sekla, lebo bol. Ale v rámci normy, samozrejme že sa nesťažujem, kdeže ja, taký optimista, by som to brala osobne. A teplo bolo tak, že sa pivo od zeme ohrievalo a Peťo sa pri Garáži nudil, tak si čítal knižku na mobile, ale inak aj nejaká muzika tam bola, napríklad Tony Ducháček a jeho Garage, k čomu mi Stanko vravel, že Tony bol teplý, už keď bol mladý a preto sa tak divne vinie k mikrofónu a že o najdivnejšie pohyby v undergrounde súťažili Tony a Fiala z Mňágy. Potom nám zahrali Captain Slice vo verzii druhá zábavová kapela aj s nejakou tetou Gertrúfou Wirschingers a volali sa pre zmenu Creamy Bubies, čo mňa trochu oživilo, aspoň je sranda, a čo, ale Mayo skoro chytil zrádnika a ešte aj pil teplé nealko pivo, no to jedného nepoteší.


Potom sme si ešte zaspievali s Whiskym a Slobodkou a trochu sa vytriasli, ale Vetry dostáli svojmu menu a začalo fúkať najprv trošku, potom viac a pár krát vypadla elektrina a blýskalo sa a tak nás nakoniec pre istotu poslali domov ešte pred avizovanou búrkou, tak sme ako dobré deti poslúchli a dostali sa domov tak nakvap, že začialo liať presne, keď sme zabuchli dvere auta. Aha, celkom by som zabudla závažný a nanajvýš dôležitý detail, že samozrejme, aj Ľudo tam bol. Dúfam, že som nikoho neopomenula (nasrať). Hehe, majte sa a fakt som nič nehulila, to mne tak občas príde na chuť zmeniť ten môj suchopárny štýl písania.


Spísala schevka 29. júla 2010
© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: