Ako sme renovovali byt, časť tretia

Strhujúca story o všemocnej rúre na dažďovú vodu

23.01.2007

         V nosnom múre, v stene hrubej pol metra priamo uprostred bytu, vedie odkvapová rúra o priemere 25 centimetrov. Slúži na odvádzanie dažďovej vody zo strechy a nepýtajte sa ma, prečo ju architekt umiestnil práve sem. Elektrikár Miro pri prevŕtavaní diery na elektrické káble splavne a neomylne prvŕtal práve túto liatinovú rúru. Bez hanby sa priznal, zalepil ju sadrou a igelitom a priamo cez dieru natiahol elektrické káble. Aj keď som naprostý laik, nešlo mi to celkom pod nos, ale svätosväte ma uisťoval, že je to v poriadku a nemôže to tiecť. Nechala som to teda tak s neblahým tušením, že to ešte budeme riešiť.

         Napriek tomu, že som katastrofista amatér a vždy očakávam od sveta to najhoršie, takýto vývoj jednej bezvýznamnej chybky som skutočne nečakala. Keďže bolo krásne, teplé, celkom suché a v najneposlednejšom rade véľmi véééľmi (ako hovorí pán Boh v Inkognite) dlhé leto, celé to dlhé leto sa s rúrou nič nedialo. Len tíško cez dieru ako veľká päsť škerila na nás rúra svoju malú, vyvŕtanú dieru ako memento. Konečne nastúpili murári a začali škrabať steny. Jeden deň trošku popršalo, druhý deň popršalo viac a zrazu Stankovi volal šéfmurár Dušan, že nám tečie voda po stene a na zemi pod dierou po elektrikárovi robí mláku. Na to zavolal Stanko mne s panikou v hlase. S panikou nie z rúry - zatiaľ - ale z očakávania mojej reakcie. Ako vždy, nemýlil sa. Pri predstave, ako navlháva stena z oboch strán, takže bude treba čakať, až preschne a práce budú stáť, a ako sa na drevených parketách, ktoré nechcem vyhodiť, ale vynoviť, robí mláka, takže spuchrejú a môžem zase časť svojich plánov s bytom zahodiť za hlavu, ma obchádzal zrádnik.

         Inžinýra přes roury máme v Bohuniciach, čo je ďaleko, tak sme sa okamžite vybrali osloviť vodoodborníka, môjho bráška Friďka. Odborník je, má školy aj prax, len času má pomenej. Ale uvolil sa, dohodol sa s Beďkom, ktorý tomu tiež rozumie, veď sa s rýnami babre celý život (keď nie je v klube) a v podstate takmer hneď prišli hodiť na vzpurnú rúru odborné oko. Beďko za vlastné peňáze kúpil super špeciál najlepšie dvojzložkové lepidlo na tvrdohlavú liatinu. Zamazali dieru a jej široké okolie a prikázali osemaštyridsať hodín nezamurovať, nechať vytvrdnúť. Držali sme, aj murárii držali a na naše neprezieravé potešenie držala aj rúra.

         Rúra sa držala a murári konečne stenu s rúrou zamurovali. Prišla jeseň, znova teplá a nečakane dlhá, prospievala nám, aj nášmu stavenisku, iba jeden raz sa nezdržala a hodila trošku vody. Tŕpli sme, ale nič, fajne, rúra držala, mlčala a potichu spriadala pomstu. Pri prvej (a zrejme na celú zimu poslednej) tohtoročnej dvojcentimetrovej snehovej nádielke začiatkom novembra prišiel Stanko domov a viditeľne mal výrazne zmiešané pocity. Na jednej strane mu bolo smiešno, na strane druhej už mu začínalo liezť na nervy, že si s nami jedna rúra robí, čo chce. Zase úplne nepochopiteľne začala tiecť, o čom svedčila nepopierateľne mokrá stena.

         Už som sa ani nešla pozrieť, čo zase vyvádza, rovno sme zatiahli autom k našim a vyrušili Friďka. Našťastie bol na ďalší deň sviatok, takže mal síce pracovnú pohotovosť, ale doma na telefóne, takže zalarmoval Beďka a pustili sa do rúry. Vysekali stenu v dĺžke meter štyridsať, odmontovali rúru na hornom spoji a odrezali takmer pri zemi a celý kus vymenili za úplne nový. Spoje zatmelili a pri tej príležitosti zistili, že v rúre sú vyvŕtané tri diery, nie len tá jedna z predu, ale aj dve z opačnej strany od izby a pri všetkom tom vŕtaní rúra neodolala a špirálovite praskla. Pospomínala som nie práve v dobrom všetkých diablov a elektrikára Mira a utešovala som sa, že toto je snáď posledná zmienka o protivnej rúre. Nebola.

         Zase sme pár dní počkali, počúvajúc pri tom frfľanie murárov na zdržovanie elketrikármi a dierou k rúre, zase po čase murári dieru zamurovali a znovu bol pár dní kľud. Zase začalo pršať (hoci tento rok akoby jeseň ani nebola, stále bolo krásne neskoroletné počasie) a rúra nám šepkala do snov. Chvíľu vydržala, ale po dvoch dňoch dažďa sa samozrejme na zase do hladka vymurovanej a tento raz aj vystierkovanej stene objavili mokré fľaky. Beďko tentokrát vyhlásil, že rúra už tiecť nemôže a že musí stekať voda po nej zo strechy, ktorá má tiež už takmer šesťdesiat rokov. Vyteperil sa teda na strechu a nekompromiste zakryl celú odtokovú dieru lepenkou, pričom okraje zablendoval. Do jari to vydrží a potom budeme riešiť, čo ďalej, rozhodol. Sused, bývajúci priamo pod strechou ho ale videl, špízol, čo sa robí a rozhodnutie zmenil. Jemu sa nad hlavou bude robiť jazero a on so zakrytím odvodu nesúhlasí. Čo s tým, koniec koncov mal pravdu.

         Nakoniec, chvíľu pred Vianocami, keď už murári mali vylievať betónom kuchynskú dlážku, stena bola po n-tý krát vymurovaná a vystierkovaná, kúpil Beďko 12 metrov dlhú novučičkú duralovú rúru trochu menšieho priemeru, ako je tá pôvodná zlostná a narval ju do tej starej od strechy cez tri poschodia až do pivnice. Dokonca myslel aj na to, že aby tú starú dolu neupchal, vyrezal do novej polkruhový otvor tam, kde sa dolu v pivnici napája na odtokové koleno. Keď som mu ju chcela zaplatiť, povedal mi, že to mám od neho darček na Vianoce. Že ďakujem. Murári ešte benevolentne zopár dní počkali, kým sa stena ako tak vysušila, a keďže už mali kšefty inde, vymaľovali halu tak, ako bola, bez ohľadu na jankovitú rúru. Odvtedy rúra nejako okato netečie, ale na čerstvo vymaľovanej stene v našom novom krásnom byte sú pľuzgiere na celej spodnej časti pod rúrou vo veľkosti cca meter štvorcový.

         Obvečer sa modlím k pánovi všetkých rúr, aby tá naša už netiekla a aby bola dostatočne priepustná a aby Beďko trafil tou vyrezanou časťou na správnu stranu, lebo inak, keď sa rúra naplní, vyrazí na prvom slabom mieste. Aj keby to bolo u susedov, o čom pochybujem, nebola by to žiadna výhra. V blízkej budúcnosti, keď dôkladne preschne, nabobtnanú stenu zoškrabem a znovu namaľujem. Elektrikár Miro šťastne zdrhol a nebýva už ani na ISeekYou, na jeho šťastie. Celá táto zábavka ohľadne diery v rúre nás vyšla na guľatých desať tisíc (murovanie, búranie, murovanie, stierkovanie, začisťovanie po elektrikároch, búranie, murovanie a tak stále dookola) a štyri mesiace nervov. Zatiaľ. Aj keby vrátil do haliera, čo dostal, ešte by musel doplatiť.

         Mimochodom, včera volal Stanko s elektrikárom Milanom, že treba vymeniť bojler na inú fázu, lebo vyhadzuje poistky až pred domom. Potrebujeme poistiť byt, vybavíte nám niekto revíziu na elektrinu?

vihorlat077
Súvisiace články
náš domov

fotky z prestavby
demolatívna fáza
čas elektrikárov
story o všemocnej rúre
keď chceš murovať
staré versus nové
obývačka ako nová
kuchynské premeny
puzzle
špajzové dvere
© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: