Kanada 2008

18. august, deň štvrtý

Provincia Ontario

Na kanadské prázdniny sme vybrali tri týždne, ktoré presne pokryli dobu narodenín všetkých našich troch chalanov. Práve dnes som sa zobudila s myšlienkou na Mišove narodky, takže som deň zahájila gratulačnou smskou na Slovensko. Následne nás Laci zobral do svojej obľúbenej požičovne automobilov. Mladý muž, ktorý sa s nami bavil, bol Holanďan s krásnym menom Jonathan A. Kok. Ponúkol nám auto, ktoré mali ráno jediné voľné a dosť sa ospravedlňoval. Nechápali sme celkom prečo (ešte sme v tej Amerike boli predsa len krátko), veď Hyundai Accent je slušné auto. Neskôr sme pochopili, prečo - zrejme to bolo najmenšie auto, ktoré mali v požičovni. Keď sme dojednali podmienky, desať krát som podpísala rôzne papiere a z účtu mi odišlo pekných guľatých $100, zistili sme, že zmluva je uzatvorená len na provinciu Ontario. Laci chvíľu do pána Koka niečo húdol a ten v celku bez protestov do papierov dopísal "vzťahuje sa aj na Québec", čo mi prišlo ako dobrý fór a to som ešte netušila, že precestujeme až štyri provincie, pričom si vychutnáme aj ďalší časový posun.

laci, brigit a muťko prvá kanadská pumpa prvá hamburgeráreň prvá highway prvé auto v amerike

Mladý muž odišiel s autom do umývárky dať ho vyčistiť a Laci nás zobral na našu prvú návštevu do Tima Hortonsa. Posedeli sme asi pol hodinku nad kávou, ktorá nám zachutila tak, že sme si ju už nemohli odpustiť ani po návrate domov. Nad kávou som zistila, že Stanko nechal ležať na pulte požičovne môj slovenský mobil aj s kanadskou telefónnou kartou. Hneď sa vybral cez cestu späť. V Kanade je všetko dimenzované na auto, aj kafetéria len na skok oproti, tak mu to napešo trvalo aspoň štvrťhoďku. Smial sa, že chlapík tam už pobehoval s telefónom, kartou a papiermi (obsahujúcimi mimo iné pin) a snažil sa ho niekomu nanútiť, pričom ho všetci okoloidúci odmietli. Už s novučkým autom (rok výroby 2008, tesne po zábehu) sme sa vrátili domov, zbalili sa, odmietli Brigitine lákavé spaghetti a la Carbonara a konečne sme vyrazili na východ, na prieskumnú cestu severnou Amerikou, na výlet obrovskou Kanadou z Toronta popri rieke svätého Vavrinca v ústrety dobrodružstvám. Máme dva týždne na to, aby sme si pozreli všetko zaujímavé na východ od Toronta až po Atlantik a tak sme hneď po prvej stovke kilometrov museli zbehnúť z highwaje nakŕmiť prázdnu nádrž. Ešte aj tá pumpa bola ako podľa filmu, široko ďaleko nič, len jedna búda s pumpou a kým som stihol vystúpiť, stál pri nás chlapík a hrabal sa mi natankovať. Tak som ho nechal, keď tak veľmi chcel. Bolo to všetko fakt ako z kina, rovné cesty, rozľahlé pláne, osamotené domy, pumpy... a tak, aby sme si to vychutnali do najmenšieho detailu, zastavili sme sa v prícestnej miestnej hamburgerárni. Tam film na moje potešenie pokračoval, za pultom usmievavá staršia pani, v pozadí manžel v montérkach a šiltovke a vedľa stola, ku ktorému sme si sadli, sedeli dve tučné (tlsté? nadrozmerné?) Američanky a škrtali tikety s Bingom. Prvé dojmy veľkého výletu ma naplnili takou spokojnosťou, že každý ďalší zážitok som si vychutnával ako najjemnejšiu delikatesu.

klikni na mňa, ukážem ti mapu

Na brehu jazera Ontario, kúsok od Highway 401 (necelých 250 km), po ktorej sme križovali ontarijskú provinciu, tam, kde sa jazero mení na rieku svätého Vavrinca, tak tesne na hranici s USA, až nás zdravil US telekomunikačný operátor, leží mestečko Kingston. Mestečko oplýva kamennými historickými budovami a hemží sa innmi a pubmi s otvorenými oknami a počuteľne veselou zábavou. Najprv sme si prezreli hlavné námestie, na ktorom nechýbala ilustrovaná kniha dejín Kingstonu a majestátna trojkrídlová City Hall, opatrená kupolou. Na chodníku pred domami sa práve rozbalil blond gitarista s čiernym psom a v obchode Modern Primitive naproti ponúkali zaujímavé etnické handry. Na rozľahlom kamennom námestí sa zvyknú konať trhy a hudobné festivaly, ale pri našej návšteve bolo ľudoprázdne. Možno to mal na svedomí modrý pondelok a možno dážď, ktorý hrozil už od skorého popoludnia.

sisters of charity obytné domky main street no uranium modern primitive

Miestni prúdia pomaly a uvážlivo, či už peši alebo v autách. Z otvorených okien kaviarní počuť smiech a hudbu, hlavná ulica je takmer prázdna a rozľahlé námestie okupujeme my a sledujeme robošov, ktorí obíjajú z trojpodlažného domu (v Amerike nepoznajú prízemie) strešné tašky a bez hanby ich zhadzujú zo strechy priamo na chodník, krytý dolu len drôteným plotom. Smejú sa a popri pomalom rytme práce sa rozprávajú. Nikto sa nikam neponáhľa, hoci je skoré popoludnie v pondelok, normálny pracovný deň. Orientujeme sa v priestore pomocou GPSka a snažíme sa Palmom pripojiť na wifi pri kaviarni, ale nechytáme sa a tak sa len pomaly prechádzame mestom a obdivujeme budovy a obytné domy, pretože vidíme zaujímavé tehlové poschodové dvojbytové domy, kde sa do bytu na poschodí vstupuje samostatnými vonkajšími schodmi.

sladko a pekne kafetéria hlavné námestie bude nová strecha kniha histórie

Pomaly sa túlame malebnými uličkami a pred jednou pivárňou v historickom dome zbadáme skvelé historické červené auto na rozvoz piva. Auto je vyblýskané a plne funkčné a slúži presne na to, na čo bolo určené. Na širokom čiernom stúpatku pod dverami sedí mladý chalan v čiernej uniforme a práve si zapaľuje cigaretu. Chcem ho odfotiť aj s autom, páči sa mi tá červeno-čierna kombinácia starého auta a mladého muža, ale elegantným pohybom vyprázdni pole a absolútne zrozumiteľným gestom ma ponúka, pokojne si ho odfoť. Na oplátku ho núkam, aby sa zúčastnil, ale s úsmevom mávnutím ruky odmieta.

kingston city hall

Necielene narazíme na perfektnú vlakovú stanicu aj so zakonzervovaným kanadským pacifickým expresom. Vchádzam dnu a po prvý raz zapriadam reč s chalanom v informáciách. Chcem od neho stamp do môjho turistického pasu, najprv nerozumie, to sa mi stáva aj na Slovensku, a potom sa nadchne, pýta si dovolenie prezrieť si celý pas a vypytuje sa ma, odkiaľ sú jednotlivé razítka. Zhrčia sa okolo neho aj ďalšie dve kočky, ktoré sa uvoľnili a pýtajú sa, odkiaľ sme, či sme na návšteve a prajú nám príjemný pobyt. Európu poznajú a keď spomenieme Československo a Prahu, prikyvujú, ako že vedia. Občas sme stretli aj takých, ktorí poznali Slovensko a Bratislavu.

historic inn pivovarský voz kingston station station & city hall canadian pacific

Pri stanici na King Street East je jedna zo zastávok Confederation Tour Trolley a my máme to šťastie, že práve prichádza historický trolejbus. Z kingstonského prístavu plávajú vyhliadkové lode do oblasti Tisícich ostrovov, ale zatiahlo sa natoľko, že sme tento výlet zamietli, hoci výlet ozajstným mississippským (kurňa, to JE slovo!) parníkom bol naozaj lákavý. Je teplo, 33°C a začína byť dusno, zrejme sa schyľuje k podvečernej letnej búrke, k jednej z takmer každodenných, ktoré toto leto Kanadu obšťastňujú. Prechádzame sa po prístave, pozorujeme čajky, ktoré zrejme zožerú čokoľvek, pripomenuli mi mamku, ako zjedla gumičku popri zobaní omrviniek. Snažíme sa dovidieť na druhú stranu, kde stojí fort Frederick a ešte ďalej fort Henry, múzeum vojenskej elektroniky a drevorubačská dedina. Prezeráme si lode, kotviace pri Shoal Tower, ktorá stojí blízko vstupu do prístavu z kanála Rideau. Veža bola postavená na ochranu kingstonského prístavu v roku 1847 priamo vo vode.

confederation tour trolley station, hall & souvenirs mississippský parník opevnený prístav bárka baťovka

Fort Frederick je historická vojenská základňa. Vpravo je vidno jednu zo štyroch kamenných Martello towers. Toto miesto bolo strategickým bodom obrany lojalistov v Cataraqui (miestny názov Kingstonu). Budovy boli postavené v poslednej štvrtine 18. storočia, je medzi nimi strážnica, sklad, lodenica, námorná základňa. Oproti, krížom cez Navy Bay, stojí Fort Henry. Originálna pevnosť bola vybudovaná počas vojny v roku 1812. Súčasná Fort Henry bola postavená v rokoch 1832 až 1837 na ochranu jazera Ontario na konci kanálu Rideau, ktorý bol časťou alternatívnej cesty medzi Kingstonom a Montrealom, obchádzajúc rieku sv. Vavrinca, ktorá oddeľuje Kanadu a Spojené štáty.

fort frederick stojí na mieste, kde sa jazero mení na rieku

Kingstonský prístav si môžete priblížiť a pozrieť zblízka na virtuálnych slnečných prehliadkach. Nám sa zatiahlo a nízke búrkové mraky sa plnili vodou, ale ešte sme sa ďalej potulovali po meste a snažili sa využiť posledné slnečné lúče, lebo ono je to tak, že sa sem už v tomto živote zrejme nedostaneme, pri veľkom šťastí možno pôjdeme do Kanady ešte raz a to zamierime zase na západ a na sever, pozrieť legendu, Skalisté hory. V prístave kotvili lode, ktoré sa sem utiahli pred búrkou, napodobenina mississipského parníka menom Island Queen a jej modernejšia sestra Island Star. Parník mal okrem vyrezávaných ozdôb aj dva vysoké komíny a koleso na zádi, hviezda zase presklené steny, ktoré chránia pasažierov pred vetrom a dažďom, takže si môžu vybrať medzi romantikou a pohodlím.

island queen shoal tower island star

Ako sme sa vracali späť k autu, narazili sme na dlhú nástennú maľbu, mural, zobrazujúcu prierez všetkými veľkými udalosťami kanadských dejín. Na bočnej stene výjazdovej rampy v parkovacom dome boli pekne za sebou namaľované veľkolepé výjavy. Kanadské autobusy sú very friendly voči cyklistom, pretože všetky, čo sme videli (okrem historických double deckerov, ktoré skúpili v Londýne) majú vpredu nosič na bicykle. Mňa fascinovali originálne požiarne schodiská na obytných domoch, takú vec na Slovensku nemáme, aj keď - na niektorej treskúco modernej novostavbe v Našom Meste (to ma naučil Dominik Dán) som jeden videla. Potúlali sme sa sme sa po úžasne pohodových kingstonských avenues, širokých, poloprázdnych a nedeľne pokojných a vôbec sme povymetali downtown tesne predtým, než sa pretrhlo nebo.

kingston ave historický mural bus s nosičom

Thousand Islands

Týmto dňom sme na ďalšie dva týždne definitívne opustili veľké Ontarijské jazero a vydali sme sa v ústrety Atlantickému oceánu. Minuli sme prameň, čo je miesto, kde sa jazero zužuje do rieky Svätého Vavrinca a popri jej toku budeme pokračovať východným smerom, až kým nás nezastaví veľká, bezhraničná voda. Minuli sme prvý z monumentálnych mostov, na ktorý nás upozorňovali značky Bridge to USA a zbehli sme z diaľnice, ktorá sa ako všetky kanadské highways vyznačuje absolútnou priamočiarosťou. Zišli sme dolu na parkway, čo je vlastne cesta, sprevádzajúca rieku. Na začiatku najväčšej kanadskej rieky, ktorá sa čím ďalej od jazera a bližšie k oceánu, tým viac rozširuje, rozprestiera sa na hranici Hornej a Dolnej Kanady súostrovie, nazvané Tisíc ostrovov. V skutočnosti sa skladá až z 1700 ostrovov, rozhodených po rieke v dĺžke takmer 80 kilometrov. Jazdia sem vyhliadkové parníky a veru, je na čo sa pozerať. Úzasná kanadská príroda a luxusné sídla bohatých (ktorým sa tu skromne hovorí chaty), ktorí si môžu dovoliť vlastniť celý ostrov.

1000islands
most medzi ca a us prvé tri ostrovy z tisíc

Na každom ostrove, ktorý sme minuli, sa bolo na čo pozerať. Dom pod zelenými a modrými smrekmi, dom na skale, celý ranč, lodenička, altánok, alebo aspoň rozsvietená pouličná lampa. Zelené ostrovčeky v modro-sivej vode pod ťažkými búrkovými mrakmi by určite boli dokonalou inšpiráciou pre maliara s pochmúrnou povahou. Ja, neumelec, som aspoň žhavila foťák napriek tomu, že mračná sa už neudržali a konečne na nás s úľavou vypustili hektolitre vody. Keď sa skončila cesta v sprievode rieky a Stanko znovu nabehol na highway a v dohľade široko ďaleko okrem motúzov dažďa nebolo nič zaujímavé, dážď ma celkom zmohol a zaspala som. To je skill, či dovednost (za ježka neviem nájsť slovenský ekvivalent tohto slova), ktorú som sa naučila na našich cestách Európou - zaspím, keď je nuda (prípadne hocikedy inokedy, vraví Stanko).

č. 200 s prístavom č. 431 s altánkom č. 851 s usadlosťou ostrov č. 999 s lampou

Cornwall

Zapichli sme to v mestečku Cornwall, pretože sme si v knižke, požičanej od B&L, našli ubytovanie v Century moteli na Brookdale Avenue za púhych $60,50. Tá knižka je akýsi bedekker, ktorý uvádza všetky formy ubytovania a miest, kde sa dá jesť, samozrejme s cenami a telefónnymi číslami. Ďalšie scény tohto večera boli ako z prvotriedneho amerického thrilleru. Zaparkovali sme na mokrom lesklom parkovisku, obklopenom nízkou budovou, plnou dverí. Stanko zatrieskal na dvere offisu pod neónovým nápisom MOTEL, kde sa spoza otvorených dverí za drevený pult došuchtal prvý skutočný Američan vzoru moteliéra z filmu Psycho, a vyšiel s kľúčom od našej úplne prvej motelovej izby. Zaparkovali sme priamo pred našimi dverami a Stanko otvoril dokorán tie prvé sieťové dvere (majú ich všade, aj doma, v Kanade sú komáre ako kuratá) a so skutočným pôžitkom a výkrikom "Som James Bond!" tie vnútorné rozkopol. Izba nebola žiadny luxus a kúpeľňa "voňala" tak, že sme museli zavrieť dvere, ale nám sa tam páčilo. Psycho v hlavnej roli s Brjúsom Wilisom sme zavŕšili návštevou King Burgera, ďalšej z rady hamburgerární, či hambární?, alebo radšej ďalším z nekonečnej rady fast foodov, ktoré sme navštevovali across America, lebo Stanko sa práve tu rozhodol, že vyskúšame všetky druhy a značky.

century motel bez netu ani ranu

Spísala schevka a doplnil Stanko 26.11.2008
Súvisiace články
© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: