Belgicko 2009

1.-13. august 2009, časť tretia

Belgique -> Antwerpen


Antverpy

Provincia Vlaams Gewest

Antverpy

Počas dní, strávených v Belgicku, sme mali v pláne ísť sa pozrieť aj do Holandska, veď je to hneď za rohom v týchto maličkých európskych vzdialenostiach. Bohužiaľ, práve začiatkom augusta sa Holanďania, dovolenkujúci po celej Európe v karavanoch, vracali domov a diaľnica stála, zaprataná karavanmi a kamiónmi už 20 kilometrov pred hranicou (čo už je takmer v Bruseli). Preradili sme sa preto do ľavého pruhu, ktorý zostal prejazdný a odbočili sme smerom na pôvabné flámske mesto Antverpy, ktorému sa kvôli veľkej židovskej komunite hovorí aj Jeruzalém západu. Antverpy sú druhým najväčším belgickým mestom a druhým najväčším európskym prístavom hneď po Rotterdame a keďže sa vždy nakoniec aj tak dostaneme tam, kam sme chceli, tentoraz sme chceli sem.

čakáreň pod kupolou hlavná stanica diamanty priečelie stanice

Vozítko sme odstavili kúsok od centra v blízkosti hlavnej vlakovej stanice Antwerp-Centraal. Monumentálna budova vlakovej stanice bola postavená na prelome 19. a 20. storočia v dizajne, ovplyvnenom toľkými štýlmi, že je ťažké ho zaškatuľkovať. Na výstavbu 185 metrov dlhej a 44 metrov vysokej budovy bolo použité prevažne železo a sklo. Má štyri podlažia, nad halou čakárne je obrovská, 75 metrov vysoká kopula a bol tu filmovaný aj jeden diel Poirota od Agathy Christie, kde je zobrazená ako typická belgická vlaková stanica. Zo stanice sme zabočili prezrieť si "diamantové" uličky židovskej štvrte. Jedno klenotníctvo na druhom a typické drevené vyklady zaplnené šperkami s diamantami lákali fotografovať, ale zvedaví židovskí majitelia v typických klobúkoch a oblečení, čakajúci medzi dverami na zákazníkov, vo mne vzbudzovali ostych a tak som poriadne odfotila len výklady, hoci celkovo by to bol skvelý záber, najmä ten staručký rabi na bicykli. Antverpy majú tri oficiálne židovské obce.

leystraat stadsfeestzaal rubenshaus jedáleň

Z úzkych diamantových uličiek sme vyliezli sme na De Kerserlei, prešli sme cez rušnú triedu a ocitli sme sa pri soche flámskeho umelca Davida Teniersa mladšieho na triede Leystraat. Na najväčšej nákupnej triede Meir sme vošli do Stadsfeestzaal, niečo ako mestskej festivalovej haly. Veľká sála bola pôvodne postavená na začiatku 20. storočia na oficiálne príležitosti. Po zničení požiarom v roku 2000 bola zrekonštruovaná a v roku 2007 bola otvorená ako moderné nákupné centrum. Konajú sa tu trhy, výstavy, ale ukázal sa tu aj kráľ. Honosná architektúra budovy láka aj takých ľudí, ako som ja, s odporom k nakupovaniu. Môžete sa prejsť po mramorovom schodisku, prezrieť si mozaikové podlahy a pokochať sa nasvieteným pozláteným preskleným klenutým stropom, ktorý sa nakoniec vôbec nebije s modernými, led-diódami podsvietenými dekoráciami na stenách, či so zvláštnou skulptúrou uprostred haly.

východ do záhrady výhľad do záhrady zadná časť domu nádvorie s verandami

Dvadsať krokov od Meir stojí úchvatný Rubens Huis, palác najvýznamnejšieho flámskeho maliara sedemnásteho storočia Petra Paula Rubensa. Medzi najznámejšie Rubensove diela patrí Venuša pred zrkadlom, Klaňanie sa troch kráľov, Stavanie kríža, Parisov súd, Tri Grácie, na ktorom namaľoval obidve svoje manželky. Po vstupe do domu sme sa ocitli na vnútornom nádvorí domu, na ktoré ústia verandy z obytnej časti. V interiéroch domu je prísne zakázané fotografovať, neustále sme boli pod dozorom. Po prechode cez parlour, kuchyňu a serving room sme vstúpili do jedálne, kde sa mi podarilo ukoristiť jednu rozmazanú fotografiu, na ktorej je vidieť Rubensov autoportrét, nádherné drevené kazetové obloženie stien, čienobielu mozaikovú dlažbu, obrovský kamenný krb, stôl, kožené stoličky a obraz so zátiším. Cez umelecký ateliér, polkruhové múzeum, predizbu a veľké štúdio sme sa prepracovali do záhrady, kde bolo konečne fotiť povolené. Potom sme si prešli ešte prvé poschodie domu, ktorý je zvnútra prekvapivo veľký. Detaily všetkých interiérov si môžete prezrieť na stránke Rubenshuis.

sint-jacobskerk barokový interiér rubensova hrobka lampáš

Krížom po Lange Klarenstraat sme prešli pod prvú z nádherných antverpských katedrál. Neskorogotický kostol Sint-Jacobskerk je obostavaný malými pôvabnými domkami. Z finančných dôvodov bola nakoniec vystavaná len jedna z dvoch plánovaných veží, aj to len do jednej tretiny svojej plánovanej výšky 150 metrov. Počas 200 rokov výstavby sa aj architektonická móda menila a preto je interiér vyzdobený v barokovom slohu. Tu je pochovaný aj samotný Rubens, ktorý si východnú kaplnku, v ktorej je jeho hrobka, vyzdobil vlastným obrazom. Rubens preukázateľne namaľoval dvetisíc figurálnych obrazov, tu si môžete pozrieť 345 z nich.

miderbroedersrui wijngaardstraat lijnwaadmarkt torfbrug

Ku centrálnemu Grote Markt sme sa približovali uličkami s nádherne vyšperkovanými domami bohatých obchodníkov a výrobcov, ktoré sa napriek bombardovaniu počas vojny zachovali po celom meste a ktoré Stanko označuje ako "bežné" belgické obytné domy. V Belgicku dlho nemali zákon, ktorý by upravoval výstavbu domov v mestách a preto sú uličky malebne neporiadne, každý dom inak vysoký a s inou výzdobou, iným počtom poschodí a inými oknami, kdeže nejaká uniformita. Všetky však majú jednu spoločnú vlastnosť, sú tenké a vysoké, až sa jeden diví, aké veľké preistory sú vo vnútri. Po ceste nám Stanko poctivo čítal z bedekra a tak sme sa prepletali uličkami podľa nejakej farebnej trasy a kochali sme sa bohatou architektúrou 16. storočia.

nugát, pralinky, čokoláda grote markt pouliční umelci nugát pod katedrálou

Konečne sa mi pri jednom z typických obchodíkov s čokoládou a belgickými pralinkami, ktorých výklady pretekajú čokoládovými fontánami (a to je myslené doslova), jahodami v čokoláde, čokoládou desiatok druhov a farieb a pralinkami od výmyslu sveta, všetko ručná výroba priamo v obchode, podarilo ukecať Stanka, aby nám niečo z tých háld sladkostí vybral a zaplatil, aby sme mohli okoštovať. Vybral veľký odlomok nugátu, čo je niečo ako náš turecký med, ten mäkký, so spústou orieškov a kandizovaného ovocia vo vnútri. Tak sme sa chvíľu napchávali, oblizovali a lepili, až sme sa ocitli na námestí, čo sa dalo čakať, lebo ten obchodík už bol v dome na rohu.

zátišie s bicyklom kaviarničky na námestí stadhuis grote markt

Všetky strany námestia v nepravidelnom tvare sú zastavané prepychovými cechovými domami zo 16. storočia, prím však hrá Stadhuis, čiže radnica z roku 1565, ktorá stojí na západnej strane námestia Grote Markt. Veľká renesančná budova má arkádové oblúky z kameňa, dórske a iónske stĺpy a priečelie je vyzdobené sochami spravodlivosti, obozretnosti a Panny Márie, tromi veľkými erbami a morom vlajok. Veľké trhové námestie prekypuje životom. Všetky domy majú v spodných priestoroch kaviarne, ktoré majú stoly aj vonku, medzi dverami postávajú čašníci a lákajú hostí, po stranách postávajú maliari, maľujúci námestie, katedrálu a turistov a vystavujú svoje obrazy na stojanoch, v každom rohu je skupina pouličných umelcov, ktorí muzicírujú alebo sa hrajú sa na sochy, či chodia v dobovom oblečení, opodiaľ predávajú osamotení chlapíci mechanické hračky a pomedzi davy turistov a preplietajú čiernočierni Afričania, nesúci na pleciach kabelky a v ruchách africké sošky.

ďalšie zákutie námestia katedrála matky božej je libo povoz? brabova fontána

Cez námestie sa vratko sunie koč, naložený turistami a na všetok ten ruch a mumraj, ktorý neustane ani pri nečakanej spŕške dažďa, ktorá za pár chvíľ prejde, zhovievavo ako na malé jašiace sa dieťa zo svojej výšky pozerá štíhla a nádherná katedrála Onze-Lieve-Vrouwekathedraal (Katedrála Nanebovzatia Panny Márie). Katedrálu, ktorá je najväčším gotickým kostolom v Európe, začali stavať v roku 1352 a bola dokončená v roku 1521. Má 123 metrov vysokú štíhlu vežu, z každej strany ozdobenú pozlátenými hodinami. V interiéroch sú Rubensove diela, z ktorých asi najznámejším je Stavanie kríža. Silueta námestia s katedrálou je poznávacím znamením mesta, je na obrázkoch, magnetoch, hrnčekoch, pohľadniciach, jednoducho všade. Chrám je v noci nádherne osvetlený. Na námestí stojí bronzová fontána (1887), zobrazujúca rímskeho vojaka Silvia Braba, Cézarovho bratranca, ktorý odhadzuje odseknutú ruku obra Antigona, ktorého porazil, lebo ohrozoval lode na rieke Šelde. Soche sa hovorí "hodenie rukou", čo je po holandsky (hej, flámska časť belgicka hovorí po holandsky) "handwerpen". Odtiaľ podľa legendy pochádza meno Antverp.

dovolenka, sranda kaasstraat nábrežie šeldy katedrála z nábrežia

Cez oblúkovú ulicu Kaasstraat (asi Syrová ulica), úzku a lemovanú vysokými domami s ozdobnými priečeliami, sme zamierili na západ, na veľkú triedu Jordanenskaai, ktorá lemuje rieku Šeldu. Breh je obrúbený vyvýšenou kamennou promenádou, ktorá plynule ústi do chodníkov rano stredovekého hradu Het Steen (Kamenný hrad) z 12. storočia s neskoršími prestavbami. V hrade sú expozície námorného múzea. V rozsiahlej lodenici, ktorá je plynulým pokračovaním múzea, zaberajúcim hodný kus nábrežia, sú vystavené skutočné lode. Hrad bol 500 rokov využívaný ako väzenie a je najstaršou budovou v Antverpách. Hrad je zobrazný na jednej z Rubensových nefigurálnych malieb A View of Het Steen in the Early Morning. Pri vstupnom moste z nábrežia Steen Plein stojí obor Lange Wapper s dvomi ľuďmi. Tento obor, ktorý sa vedel premeniť aj na malé dieťa a potom nečakane narásť, vystupuje v množstve strašidelných stredovekých legiend.

obor lange wapper het steen loď v múzeu múzejné lodenice

Prešli sme sa popri vystavených lodiach na nábreží a otočili sme sa späť, smerom na Grote Markt. Cestou sme sa ešte zastavili v gotickom chráme Sint-Pauluskerk s barokovým interiérom, ktorý svojimi dielami doslova naplnili významní umelci, medzi nimi aj Jordaens, Rubens, Teniers, Quellinus, Van Balen, Van Dyck. Interiér tohto pôvodne dominikánskeho kláštora zo 16. storočia obsahuje viac ako 200 sôch a 50 obrazov, barokové oltáre a organ zo 17. storočia. Kalváriu v záhradách kostola, ktorá vedie do kopca s krížom, zdobí mnoho sôch. Nakoniec sme sa pri západe slnka pomalým krokom vrátili cez Grote Markt a priľahlé uličky až na námestie Koningin Astridplein (námestie kráľovnej Astrid), na ktorom stojí nielen budova stanice, pripomínajúca viac palác alebo budovu opery, ako vlakovú stanicu, ale aj múzeum diamantov, v ktorom Vám ukážu kópi britských korunovačných klenotov, brúsenie diamantov a hory diamantov a šperkov. Vraj Antverpy kontrolujú 80% trhu s diamantami. A len tak pre zaujímavosť, najväčší diamant na svete sa volá Cullinan I, existujú aj II. a III. a zdobia britské korunovačné klenoty, pretože králi polkilové diamanty dostávajú ako darčeky.

vyzerá ako queen anne sint-pauluskerk grote markt antwerp-centraal

Musím poznamenať (ak som to spomínala menej ako päťkrát, neprerušujte ma), že moju secesnú dušičku celý pobyt v Belgicku neskonale blažil, všetky tie krivky, hladké zaoblené drevo a prepracované detaily, ktoré presne vystihujú dušu art-nouveau - jemnosť a eleganciu. To vysvetľuje, prečo sa mi páčia Alfons Mucha, Victor Horta, Antonio Gaudí a Hector Guimard.

Napísala schevka so Stankovou podporou 15. a 16. mája 2011
Súvisiace články
1. Cesta tam
2. Waterloo
3. Antverpy
© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: