Rýchly výlet do Švajčiarska

alebo

Ako sme získali ikonku za megaevent

26. - 30. máj 2011

Časť tretia

Geofarm Schweiz Megaevent


"Rona asi zabili", povedali sme si na nový deň ráno, keď nás zobudilo slniečko, zvonenie spiežovcov a Forrest Gump, preháňajúci sa na kosačke na najbližšej lúčke pod chalupou. Na terase s nezabudnuteľným výhľadom (takto si predstavujem výhľad z izby Betty MacDonaldovej, keď bola v horskom sanatóriu na liečbu tubery) sme si dali rannú kávu a pobrali sme sa naplniť základný cieľ našej návštevy tohto prekrásneho, uprataného a nelacného kraja. Vyrazili sme na megaevent s názvom Geofarm Schweiz.

Geofarm Megaevent Jabĺčko s logom Zábavný TravelBug Ako na jarmoku

Event je presne ako predpokladáte stretnutie, soro ako to, ktoré poznáte z práce, kešerský event je stretnutie tých pošukov, čo hľadajú plastové krabičky v lese, pretože sa naozaj neradi s niekým stretávajú a megaevent je to isté, ale vo väčšom merítku, je to skoro taký veľký víkendový tábor pre dospelákov aj pre deti s rôznymi atrakciami a sprievodnými akciami. Základnou premisou pre to, aby obyčajný event získal status megaeventu, je naplnenie kvóty 500 zúčastnených nickov, teda nie jedincov, ale samotárov, tlúp, dvojíc, rodín, gangov a všetkého, čo má na medzinárodnej stránke geocaching.com svoj nick. A ak niekto nechápe základné pojmy a dojmy, kešer je jedinec, ktorý využíva mnohomiliardový satelitný systém na hľadanie plastových krabičiek v lese. Dvojminútové video pre nechápavých tu.

Fluss Jona Stampf mit Obersee Hafen Stampf Obersee

Rapperswil-Jona

Rapperswil je malé starobylé mestečko na brehu veľkého Zürišského jazera, ktorého centrum názorne prezentuje výhody švajčiarskej neutrálnosti a z toho vyplývajúceho nedostatku vojen v posledných 300 rokoch, na rozdiel od nemeckých, poľských a dokonca aj holandských mestských centier, na ktorých dodnes vidieť vylámané zuby medzi historickými budovami. K mestu sme sa priblížili na pomerne vzdialený dohľad z druhého brehu jazera a hľadajúc najkratšiu cestu sme zvolili prechádzku po drevenom moste pre peších, ktoré spája jeho protiľahlé brehy v najužšom bode. Najdlhší drevený most vo Švajčiarsku má 841 metrov a je postavený na miestach, kde boli brehy jazera spojené mostom už v neolitických časoch pred dobou bronzovou, za Rímskej ríše a aj neskôr v stredoveku.

Rapperswil z druhého brehu ponad Zürichsee

Kešer idúci neznámym prostredím zvedavo pozerá nielen po okolitých krásach a turistických atrakciách, ale aj do prístroja, ktorý obsahuje nielen základné funkcie - súradnice, mapu a kompas, ktoré boli v GPS prístrojoch donedávna jedinými elektronickými vymoženosťami pre orientáciu v teréne a ostatné si pekne nosil na papieri, ale v dnešných časoch už aj nepostrádateľný listing s atribútmi skrýše, ktorý jasne vravel, že na kešku, vyznačenú práve na tomto moste pre peších jednoducho nemáme v danej chvíli vybavenie. Teoreticky totiž neexistujú neodloviteľné keše, pokiaľ má kešer so sebou správne vybavenie. Terén 5 (z možného hodnotenia od 1 - pre vozíčkárov do 5 - hardcore) nám dával najavo, že toto nedáme. Voda síce bola priezračná a zdala sa byť plytká, ale pod mostom idúci motorový čln nás rýchlo vyviedol z omylu. Ako sme sa približovali k súradniciam, identifikovali sme zhluk ľudí práve na inkriminovanom mieste. Rybári sa v takom počte nedružia a tak sme ich odhadli na kešerov. Metóda odlovu keše v krabičke od filmu (heh, a viete vy, čo je to krabička od filmu?) umiestenej na magnete zospodu POD mostom bola zábavná.

Drevený most Rapperswil Kešeri pri odlove Heilig Hüsli

Mladý muž sa obdivuhodným hadím pohybom ovinul ponad okraj mostu tak, že nohy, ktoré mu pridŕžal otec, mal zhora na lávke, pričom trup mal rovnobežne s nohami zospodu pod mostom. V tejto závratnej póze sa snažil dočiahnuť na nádobku, ktorá však bola od neho vzdialená ešte najmenej dva metre. Aktivisti s batohmi hore nečakali a povyťahovali rôzne teleskopické hejblátka, ktoré nadpojili a ktoré boli na konci opatrené magnetom. Tento divajs putoval šnúrou rúk až k hadiemu mužovi pod mostom, ktorý zachytil kešku a podal nám ju hore. Potom v brutálne nepohodlnej polohe musel čakať, kým sme sa všetci zalogovali, veď sme pomáhali, či nie? :) Keď už po moste prichádzal aspoň 10-ty ďalší pár, začal sa sťažovať, tak sme mu kešku vrátili, tatko ho vytiahol hore, my sme poďakovali a zraz sme rozpustili s pocitom dobre vykonanej práce, bodom (zase len jediným) za ťažkú kešku a pobavení hromadným odlovom kešky Zürichseepiraten. Po ceste do mesta sme minuli Heilig Hüsli, kamennú kaplnku z roku 1551, ktorá je jedinou zachovalou časťou pôvodného stredovekého mosta spájajúceho brehy Heiligu a Rapperswilu, kde sa pútnici modlili pretým, ako vyrazili do hôr.

Potlač, potlač ešte Stanica Umývacie náčinie IRON MAN

Malebné mestečko známe ako Mesto ruží sa terasovito rozkladá na peninsule Endingen nad zürišským jazerom. Okrem záhrady ruží a krásnych starých domov sme sa navštívili aj miestnu vlakovú stanici, lebo sme si nutne potrebovali potvrdiť naše závery o švajčiarskej čistote a odfotiť čistiace náčinie vodičov lokomotív. Na Hauptplatz mi moji mani zapózovali medzi písmenami slova MAN napravo, ku ktorému vľavo patrí IRON. Triatlon oceľových mužov, Závod Iron man, sa tu konal v roku 2010 a evidentne sa miestym zapáčil, lebo majú jeho názov zapísaný veľkými neprehliadnuteľnými písmenami priamo na hlavnom námestí. Moréna v najužšej časti jazera vytvára polostrov a malý ostrovček s kaplnkou a spája protiľahlé brehy jazera. Na jej línii je postavený Seedamm, ktorý z zürišského jazera odkrajuje Obersee. Jazero zamŕza veľmi zriedkavo, podľa dochovaných údajov len 25 krát za posledných osemsto rokov, najčastejšie v 18. storočí, počas malej doby ľadovej.

Hauptplatz Žltý parazól Rathaus s vežou Výhľad na Seedamm

Vyliezli sme na samý vrchol sveta, na špicu mestského kopca, na zámok Rapperswil a jeho priľahlé terasy Lindenhof, ktoré končily v trojuholníku múrov stesnaným malým strohým kostolom na útese nad morom jazerom a oplotenou oboričkou, v ktorej sa páslo stádo srncov. Zhora boli krásne výhľady na jazero, preklenuté mostami, na okolité zelené stráne, terasovité sídliská na stupňovitých brehoch, na hory, vysoké a na kamenistých vrcholoch zasnežené, na hnedé strechy bielych historických domov, ozdobených maľbami, zelenými a červenými okenicami, na zelené záhrady s pravidelnými vzorcami záhonov kvitnúcich ruží, na prístav s jachtami a kaviarničky s kvetmi otvorených žltých, bielych a modrých slnečníkov, lemujúcich nábrežie, na námestie s radnicou s vežou a fontánou, na modré nebo, biele oblaky a zelenomodrú vodu, studenú, čistú a priezračnú, v ktorej sa nečakane rýchlo zoskupujú kŕdle rýb do meňavých obrazcov a kačky si začudovane sledujú pádlujúce nohy.

Rosengarten Nábrežie Seestrasse Schloss Rapperswil a zámocká terasa Lindenhof

Stanko o jedle: Prepadol nás had a tak sme si šli pohľadať niečo na jedenie. Naše obľúbené a cenovo dostupné kebabárne sme nestretli, a keď sme naveľa naveľa našli jedno okienko s pizzou, zostali sme v miernom šoku z miestnych cenových relácií. Dá sa porovnať s cenovým šokom zo socializmu, keď sme sa dostali od nás do Viedne. Keď je slovenský človek navyknutý na pomer cien z Rakúska a Nemecka, tak miestni nešťastníci sú voči nim posunutí podobne ako my voči Západu začiatkom deväťdesiatych rokov. Aspoň teda čo sa rýchleho občerstvenia týka, na reštauráciu sme si netrúfli ani pomyslieť. Tak sme zvolili osvedčenú klasiku, podľa Marekovej požiadavky sme si zašli do potravín kúpiť Tresku a makovník. V potravinách sme - ktovie prečo - Tresku nenašli, je zaujímavé, že našou národnou špecialitou, ktorú v iných štátoch nemajú, dokonca ani v Česku, nie je bryndza, trdelník, parenica alebo hriatô, alebo niečo podobne národne sprofanované, ale je to práve Treska, ryba, ktorá na Slovenku nežije, v majonéze.

Obersee a hora Speer Obed pod Hinterbachom Terasoidy

Mak je v tejto horskej konfederácii tiež prudko nezákonný, tak sme si nakoniec zakúpili žemle a nejaké umelé švajčiarske koláčiky. K maku: Poznáte moju obľúbenú historku z dôb, keď tatko robil v Alžíri? V tých šťastných časoch si slovenskí gastarbeitri nosili potraviny kontaminované makom do Alžíra z každej návštevy doma. Raz kohosi (možno aj nás) odstavili na hranici do Švajka s kilom nemletého maku a mali z toho neskutočnú drogovú kovbojku. A ešte jednu mám k maku: Keď mala Anka (v roku 2003) doma na návšteve tehotnú Američanku a spravila deťom makové šúľance, tak ju preverovalo americké veľvyslanectvo a možno aj CIA.

Kráska nad vodou Marek sa (na nás) rehlí

Prozaický zápis do análov - 28. máj 2011:
Počasie: Jasno - slnečno - 21°C - mierny vietor | Kurz: 1 € (evri) = 1,2221 CHF (švajčiarsky frank)
Ceny: Porovnávacia vzorka Kebab - v stánku na parkovisku - najlacnejší model 10€, nafta 2,03 CHF (1,66 €)

Published 10.2.2014
Súvisiace články
Od Dunaja k Zürichu
Tram Museum a Appenzell
Geofarm Schweiz Megaevent
Kantóny Zug a Schwyz
Ennetbühl und unsere Hütte
© 2013 schevka | All rights reserved | Visitors: