...... here I am ......
 


Túto fotografiu spravil xPišta, keď sme boli na chalupe jeho rodičov v Bátovciach v lete roku 2004.
Jeho fotky mám rada, na rozdiel od mojich škaredo realistických momentiek sú krásne poetické.
Foťák som mala požičaný od zbohatlíka Wernera, ja som si také niečo v tom čase nemohla dovoliť.
 
Čo vám mám o sebe povedať... som nepodstatná. Robím od každej veci niečo a dokopy samozrejme nič poriadne: hodne fotím (asi ako priemerný Japonec) trochu píšem, všelikade chodím, niekedy básnim, často bláznim... a veľa veľa čítam. Som račica a navyše kohút, to si neprajte vedieť (a zažiť), aká je to blbá kombinácia. Napriek tomu mám našťastie veľa skvelých kamarátov, neviem, čo by som bez nich robila. Nasledujú fotky, zoradené nie veľmi chronologicky, lebo ma už nič pozitívne nenapadá.
 
Na skalke cestou na Pajštún. Jablko som mala pôvodne na hlave, Andy sa do neho snažil trafiť. Prvý a jeden z mála výletov, na ktorý sa mi ho podarilo vytiahnuť, neviem celkom presne, kedy sme spolu začali chodiť, ale Miško mal asi tri roky, to by bolo v roku 1992.
Veget u mňa doma na pavlači, stále ten istý bezstarostný rok 1992.
Hej, mám narodeniny, 23 rokov a trojročného syna, Andy má o štyri menej, bože, už chápem, prečo to jeho rodičom tak príšerne vadilo.
Ešte jedna pavlačová fotka, priamo pred dverami do môjho (vlastne Beďkovho) bytu. Teraz v tom byte s jednou izbou býva Meri s mužom a dvomi veľmi rýchlo rastúcimi synmi.
Asi rok 93 (ak sme išli na letnú dovolenku už na ďalší rok), prvá naozajstná letná dovolenka v apartmáne v Grécku s Andym a neplánovane bez Miša (práve dostal kiahne) a ja v mori.
No, so Šarom sme sa brali 18. marca 1989, pamätám si to len z toho dôvodu, že 18. augusta v ten istý rok sa narodil môj drobček. Takto to všetko začalo. Neviem, či to dobre vidno, ale som tam v štvrtom mesiaci.
Bola to sranda, ja som bola pekelne otrávená, lebo prišla celá moja pošahaná rodina, dokonca aj tatko, ktorého som takmer nespoznala, lebo bol v obleku. Šaro bol v pohode, lebo z jeho rodiny prišiel len jeho strýko s rodinou, inak nikto, našťastie ani jeho rodičia.
Hostinu som odmietla usporiadať aj sa zúčastniť pri predstave, že sa moji nevlastní otcovia pobijú s vlastnými prípadne Šarovými... tak sme len na druhý deň spravili neformálne posedenie u našich. Za svedkyňu mi bola moja kolegyňa Renáta, ktorá mala za muža policajta Miša. Neskôr mali dvoch synov, kto vie, ako sa majú od tých čias? Predsa len je to kristušát viac ako 20 rokov.
Krájam našu tradičnú rodinnú orechovú tortu. Vydávala som sa v dvadsiatke, Šaro je presne o šesť a pol roka starší. Napriek tomu, môj syn bude mať tento rok 21 a Šarova dcérka 1 rok. Mišo má teda novú sestru.
Tak toto je fakt poriadna starina, vyzerá to na čunder s partiou, to som mala asi 17. A tie vlasy, to som fakt mala také kučery, vraveli nám s frajerom Marošom ovečka Evička a baran Marián podľa takej rozprávky. Takže ak správne počítam, je to daždivé leto roku 1986. Otázka je, že keby som vtedy čo len tušila, čo bude o dva tri roky, robila by som s tým niečo?
Aha, toto patrí ešte do roku 1993. Na dovolenke sme bývali v krásnom hoteli, ktorý mal len tú chybu, že sa nám posteľ rozpadla na prvé sadnutie. Nevadilo nám to, rám sme opreli o stenu a spali sme na kráľovsky veľkom matraci. Na tejto fotke čakám na Andyho, aby som ho nastrašila. Tuším mi to nevyšlo.
Asi rok 1992, požičovňa, nostalgia... no comment. Myslím, že vtedy bolo ešte všetko strašne jednoduché a fajn.
To som si nechávala vyrásť ofinu. Aby mi bolo vidieť moje inteligentné čelo. ;) Žiš, to mám asi 22. Fok.
V Prahe s Lin na lodičkách. Lin, kedy to bolo? 1998? Ak hej, tak potom tam mám o 15 kíl viac ako teraz.
Rok 2002. Tancujem a kecám s Patrikom na firemnej akcii v Račkovej doline. Patrik ešte očividne nenabral obrátky, baví sa zatiaľ s obecenstvom jednotlivo, ešte nezabáva celé osadenstvo hromadne.
Rok 2002 na každoročnej datalokáckej akcii. Do istého času sa pitiek zúčastňoval aj pán riaditeľ, pamätám si ho ako vždy totálne decentného, ale napr. so šatkou s lebkami na hlave. To nemám tanec sv. Víta, zase tancujem ... ktorý úchyl ma toľko fotil?
Ešte raz 2002 a tá istá akcia, chvíľka na výdych, džús a kaleráby a la Keysho v prestávke popri tanci.
Ešte stále rok 2002, u Jaštera pri Pastuchove, za foťákom je Peťo. Cooool. Na nose mám svoje pukovské brejle. Pukovské je odvodené od muchy Puk. Na boku mali ozdobné písmena MK - to znamená: milá, krásna.
Rok 2004 Hodokvas ešte v Bratislave, s Katkou sedíme v stane a sledujeme Živé Kvety.
Rok 2007, sedím medzi malými tigríkmi v chovnej stanici sibírskych tigrov v Kráľovej pri Senci.
V roku 2006 "na cestách Slovenska", akcia, ktorú organizuje každoročne Stankov zamestnávateľ, tentoraz v Rakúsku, väčšinou postaršie osadenstvo, ale ja som sa výborne bavila, hlavne na obede v prítomnosti Fany, ktorej zásadná múdrosť "O rodine môžem hovoriť, hanba padá na moju hlavu" mi utkvela a dodnes ju vďačne používam.
Na Slamke na oslave Peťových 35. narodenín. Peťa tipujem podľa zimného oblečenia, lebo v zime na Slamke oslavoval zatiaľ len on a 35 a tým rok 2007 tipujem preto, lebo v roku 2008 som už mala novú bundu, 37. v januári roku 2009 oslavoval u Očka mutli-culti-koncertom a 38. výročie (2010) už neoslavoval, jsa znechucen organizáciou koncertu siedmich kapiel na jeseň 2009 taktiež u Očka.
Prvá z našich pamätných ciest do Dánska. Keďže nemám zimný ohoz, je to v lete, konkrétne posledný augustový týždeň roku 2005, keď sme so Stankom chceli využiť posledných 5 dní prázdnin a s vidinou cesty niekam na sever (napr. Čechy) sme skočili v Kodani.
Rok 2004, malý pokus o turistický výlet na vrchole Pyrenejí v Andorre počas našich trojtýždňových potuliek po desiatich európskych štátoch, ktorý sme otočili v španielskej Barcelone.
 
Prerobila a zaktualizovala schevka 14.2.2010 (nie je nič lepšie ako na Valentína triediť svoj vlastný život, heh)
© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: