Ako sme sa rozhodli byť zodpovední

19.08.2004

         Tak som sa rozhodla, že som už vo veku, kedy by bolo vhodné brať nejakú antikoncepciu. Prebrala som možnosti s kolegyňami a kamarátkami a napriek svojim problémom so žalúdkom som sa rozhodla pre hormonálne tabletky. Absolvovala som všetky obvyklé procesy s tým spojené, dohodla som sa s priateľom, prekonala som slabší infarkt pri platení v lekárni, nastavila som si na remainderi na mobile "Vezmi si tabletku!" na všetky ďalšie dni ad absurdum a vzala som si prvú pilulu. Príbalový leták som rozbalila a pri zistení, že má formát cca A3, potlačený veľmi malým písmom z oboch strán, som ho zase bez prečítania zbalila, čo bola samozrejme chyba.

         Prvých pár dní bolo všetko v pohode a potom to začalo. Šialené migrény, žalúdočné nevoľnosti, nespavosť, krvácanie... Môj milý to prežíval so mnou, v noci nespal, liečil ma čajom, svojou prítomnosťou a staral sa o mňa. Napriek nepretržitým bolestiam hlavy som si povedala, že sú to zrejme sprievodné príznaky a uvidíme. Tak sme uvideli. Boli sme podvečer na nejakých nákupoch, čo síce nemusím, ale keďže sme nenakupovali pre mňa a cieľ nákupu bol jasne stanovený, takže ma to nijako neobťažovalo, mala som skvelú náladu, takú bláznivú, ako obvykle, keď mi je dobre. Vlastne celý deň bol skvelý, poletovala som a tešila sa zo života. Keď som zastala so Žabkou pred domom, všetko sa obrátilo. Bez akéhokoľvek varovania a dôvodu som zrazu mala strašný pocit, že všetko je zbytočné, že život je na hovno a jediným možným riešením je uťať ho, skončiť to, prestať sa trápiť. Absolútna neprítomnosť aj najmenšieho kúska vôle bola ohlušujúca a neprekonateľná. Prestala som komunikovať a nevládala som ani len vystúpiť z auta a presunúť sa do bytu. Keď sa mi to konečne za výdatnej pomoci môjho milého podarilo, prerevala som pre mňa neodhadnuteľnú dobu a celú noc som nemohla spať. Na ten pocit nemohúcnosti a absenciu akéhokoľvek zmyslu bytia nezabudnem nikdy. Fakt je, že to, čo ma občas prepadne a čo som doteraz považovala za hlboké depresie, je v porovnaní s touto dierou bez času zábavka. Takže nakoniec možno z toho aspoň niečo dobré vyplynulo, takýto poznatok tiež nie je na zahodenie.

         Na ďalší deň som bola pozrieť moju segru Mon, ktorá je síce právnička, ale súc matka troch detí, absolventka semestra na medine (v rámci štúdia práv) a majiteľka nespočetných zážitkov s úrazmi a návštevami lekárov, má prehľad aj v oblasti šamanizmu a liečiteľstva. Tehotná kamarátka s ňou konzultovala každú návštevu a všetky výroky lekára. Hneď mi prikázala vybrať leták s tým, že ONA (rozumej na rozdiel odo mňa) vie čítať. Sedeli sme v záhrade, fajčili, popíjali čaj a Mon mi čítala. Začala upozornením, že leták si mám prečítať PRED začiatkom užívania a že ak sa v texte okrem obaľovaných tabliet vyskytnú tablety, samozrejme to vždy znamená obaľované tablety, takže sme sa hneď začali dobre baviť. Ako sa dalo očakávať, od suicidal tendencies, cez trombózu, oslepnutie, ohluchnutie a zmeny váhy až po vykrvácanie tam bolo spomenuté všetko ako sprievodné príznaky, ktoré (snáď pri dobrej konštelácii hviezd) vymiznú po troch cykloch. Okrem trombózy som mala všetky. Ako pikoška mi prišlo, že pri užívaní týchto hormonálnych tabliet by najmä ženy po tridsaťpäťke mali prestať fajčiť. Zaujímavé, že moju pani dochtorku nezaujímalo nič z toho, čo sa v letáku uvádzalo ako dôvod, prečo by človek tieto lieky nemal užívať. Ale budiž. Prebrali sme, čo sú tri cykly, segra na mňa vybehla, že teda asi deväť mesiacov, ale keďže mi pripadalo nemysliteľné sa takto trápiť trištvrte roka, logicky som usúdila, že to budú tri mesiace. Nie, že by sa mi chcelo trápiť tri mesiace, ale prebrali sme všetky alternatívy a v prípade, že si moje úbohé teliatko privykne, je toto najschodnejšia cesta.

         Keďže sa to celé odohralo len pred pár dňami, záver ešte nie je. Možno ho dopíšem neskôr, podľa vývoja situácie.

         A ako každý správny príbeh, aj tento má morálne ponaučenie:

         Kým začneš sexuálne žiť, nauč sa čítať.

         Keď sa na vec pozerám teraz, takmer po trištvrte roku, stále krútim neveriaco hlavou. Dospela som k hlbokému a ťažko zvrátiteľnému presvedčeniu, že lekári (určite existujú aj výnimky, ale ja takých bohužiaľ z mne neznámeho dôvodu nenavštevujem) sú nezodpovední fušeri, ktorí sa v lepšom prípade riadia len zapísanými poznatkami svojich dávno mŕtvych predchodcov. V horšom prípade ich zaujíma len počet vybavených pacientov bez toho, aby sa starali o výsledok liečenia. Moja obvoďáčka mi kľudne nasadí brutálne antibiotiká, hoci má pred sebou spis, na ktorom má výrazne vyznačené, že mám chronickú gastritídu (zjednodušene dosť bolestivé problémy so žalúdkom) a aj banálny paralen mi robí veľké problémy - to znamená, že nemôžem užívať tabletky. Výpis zdravotných problémov z celkovej preventívnej prehliadky (tiež už nie som najmladšia), ktoré treba riešiť, v podstate odignorovala. Jediné, čo ju zaujalo, bolo, že už v mojom veku mi rednú kosti (baby, nediétujte, fakt nie). Dala mi na to kvapky s tým, že keď ich doberiem, mám prísť a spraví mi kontrolné vyšetrenie. Tak som dobrala, prišla a už ju to vôbec nezaujímalo, vyhlásila len, že bude leto a B-vitamínu budem mať dosť, keď sa budem pretŕčať na slnku. Čo už ale bohužiaľ z môjho chorobopisu nezachytila, je skutočnosť, že to teda vďaka alergii nemôžem.

         Ženská sa ma pri predpisovaní komentovanej antikoncepcie spýtala len na názov, ktorú chcem, hoci o tom samozrejme a pochopiteľne nemám ani šajnu. Medzičasom som si dala predpísať slabší druh, obsahujúci menej hormónov a bolesti hlavy zmizli, čo pani doktorka plne odignorovala, keď som sa sťažovala. Musela som ju výslovne požiadať o zmenu tabliet aj s názvom. Najväčšiu "zábavu" mám z toho, že naposledy som bola v lekárni a kúpila som si súčasne antikoncepciu, ktorá je len na predpis a masť na kŕčové žily (strašne ma bolia nohy, aj keď tie žily nevidno - zatiaľ). Lekárnička sa vyslovene nad tou kombináciou pozastavila s tým, že v prípade kŕčových žíl by antikoncepciu v ŽIADNOM prípade nebrala! Samozrejme, dochtorka je informovaná, dostala popis výsledkov z preventívnej prehliadky... ale evidentne ju nejaké súvislosti absolútne netrápia. Ono to teraz vyzerá, že som absolútny lazar... a z toho papiera z preliadky som tiež nemala najlepší pocit, ale vraj je to normálne - už mám na to vek.

         Čo s tým asi tak môžem robiť? Prosiť lekárky pri každej návšteve, aby riešili moje zdravotné problémy? Ignorovať ich neochotu a nechuť? Alebo hľadať "normálnych" lekárov? Nechať veci dospieť až k nezvratnému bodu? Fakt netuším... Jediné, na čo som prišla, že v tejto republike (a zrejme aj všade inde) je zbytočné sa rozčuľovať a čo si nezaplatíš, to nemáš. Tak potom čo sú to za kecy, že zdravie si nekúpiš!

© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: