Ako sme víkendovali v Prahe

22.11.2004

         Koncom leta sme sa s Palinom dohodli, že pôjdeme pozrieť Kryssa do Prahy, jednak mu to Palino už dobre dávno sľúbil a druhak nás lákali potulky po matke miest a samozrejme pražské hospůdky. Dohodnutý termín bol prelom októbra a novembra a nakoniec sa vykryštalizoval na víkend 19. až 21. novembra, čo je celkom príhodné, keďže Kryss má 22.11. narodky.

         S dňom blížiaceho odchodu sa nám chcelo odísť stále menej a menej, hlavne keď na piatok meteorolórovia hlásili prudké ochladenie, víchricu a sneženie. Nakoniec sme nenašli pádny dôvod, prečo neísť, lebo aj starí rodičia súhlasili, že si vezmú deti, hoci Stankov telefonát s dedkom obsahoval hlavne vety typu "Ale veď nemusíme ísť...", alebo "Ale veď keď vám to nevyhovuje...". Cesta bola zaujímavá, sem tam prevrátené kamióny, sem tam zápcha kvôli havárke, ale hlavne čerstvý sneh, takže sme išli pomaly a aj s prestávkou nám to trvalo cez päť hodín. Ku Kryssovmu baráku sme dorazili o deviatej večer a to som vedela, že už je na skúške, takže nemá význam u neho zvoniť. Poslal mi mailom presné inštrukcie aj s mapkami, podľa ktorých sme bez problémov trafili na príslušné sídlisko. Od minula som si pamätala príjemnú krčmu kúsok od Kryssovho domu, takže sme našli parking a hneď sme tam zapadli.

         Sedeli sme pekne v teple v krčme a čakali sme, kedy sa Kryss objaví. Cez ICQ som sa s ním dohodla, že občas zbehne zo skúšky pozrieť sa, či sme už dorazili. V krčme sme sa zoznámili so štamgastom Ďurom z Trnavy, ktorý si k nám prisadol (evidentne sme zasadli za stôl, kde sedávajú miestni harcovníci) a rozoberali sa všelijaké témy, od športu až po muziku. (Zomrel už Chris Norman?) Keď o jedenástej začali vykladať stoličky na stoly, pochopili sme, že asi nesedíme v tej správnej krčme. Presunuli sme sa teda aj s báglami pred Kryssov barák a tam sme zistili, že nevieme, na aký zvonček treba zvoniť, keďže bývajú v podnájme. Konečne ma osvietilo a vrátili sme sa nazad do auta (nestálo nijako blízko) pre vytlačený Kryssov pokec. Predtým som ho samozrejme nečítala, pretože ten istý mail mi Kryss poslal už minulý rok na jar, keď sme ho išli pozrieť prvý krát s Peťom. A to bola samozrejme chyba, pretože mail bol aktualizovaný. Pri hľadaní mena som si poněkud pozdě všimla, že pribudol odstavec, ktorý hovorí o riešení situlácie v prípade, že Kryss bude na skúške. Ako neskôr Kryss poznamenal, snažil sa rátať so všetkými eventualitami, keďže ani jeden z nás troch nemá na mobile roaming, ale tú možnosť, že si mail neprečítame, nezahrnul do svojho precízneho plánu.

         Po prečítaní inštrukcií sme sa presunuli (o pol dvanástej v noci) zase naspäť do auta a následne do správnej krčmy, ale ako sa dalo predpokladať, Kryss medzitým zbehol opačnou stranou dolu kopcom domov, takže sme sa zase vtipne minuli. Stále v pohode a v dobrej nálade sme dorazili tretí a tento večer posledný krát pred Kryssovu bránu a dokonca sme sa dozvonili. Nezúril tak, ako som predpokladala, ale dvakrát happy veru nebol. On aj Maja sa báli, že sa nám cestou niečo stalo, samozrejme, čo nás ani nenapadlo.

         Na druhý deň sme sa s Palinom a Stankom vybrali poflákať sa po Prahe, stavili sme sa u Pinkasů, prešli sme si Václavák a Karlák s muzikantami a maliarmi, zakotvili sme Palina v bare a potúlali sme sa po kníhkupectve, zopár predajniach typu Dračí doupě a Ogří doupě, kde sa mi výnimočne zapáčilo, poněváč to bola predajňa spojená s herňou a mali tam skvelých panďulákov z Pána prsteňov, len škoda, že sú takí drahí... Cestou sme stretli sme aj nádhernú Jubilejní synagogu. Palo so Stankom nemajú problém sa stretnúť: "Pôjdem tuto dolu a na konci doprava a tam je tá krčma, neviem ako sa volá ..." a skutočne, prídeme a Palino tam sedí. S Kryssom sa chalani dohodli, že po piatej zase dorazíme ku nim domov, lebo neskôr večer má nejakú oslavu. Nakoniec sme zapadli do sympatickej robotníckej krčmy Pod Petřínem, kde bola neskutočne rýchla a pozorná obsluha - maník chodil rovno s načapovaným pivom - no a nedaj si, keď už ho doniesol. Takže sme sa tam celkom slušne zasedeli, keďže púšťali rádio Beat (pražská obdoba brnenského Hey rádia) s víkendom Deep Jethro a Purple Tull. Cestou naspäť sa chcel Palino povoziť metrom a lístok za 12 peňazí cez víkend platí jeden a pol hodiny, tak sme ho kvalitne využili a rôzne sme prestupovali, jazdili elinou, metrom a busmi celú jedenapolhodinu vrátane nákupu darčeku pre Kryssa. Tak sa stalo, že sme ku Kryssovi dorazili po siedmej (podľa dohody - PO piatej), neviem, prečo nadobudol dojem, že chodíme stále neskoro. Samozrejme bol už preč, lebo na siedmu mal objednaný kdesi stôl. Keďže nám Maja nevedela vysvetliť, ako sa tam dostaneme, zavolala Kryssovi a ten pre nás posléze dorazil. Keďže tá bowlingáreň, do ktorej sme sa teperili, bola trochu od ruky, išli sme Stankovým autom, šofér ako obvykle jediný nepožívajúci alkohol, čiže ja.

         Všetko bolo v pohode, krčma bola relatívne sympatická, aj keď v úplnej diere na konci Prahy. Zoznámili sme sa s ďalšími Slovákmi, žijúcimi v Prahe (Vovo, Martina, Ivan...), Palinovi sa splnil sen a zahral si s Kryssom Bowling a dal dvakrát strike a dokonca dorazil aj Miňuško, čerstvý trojtýždňový obyvateľ Prahy, ktorý sa už stihol nepohodnúť so spolubývajúcimi natoľko, že si od decembra musí hľadať nové ubytko: "Nič som nerobil, len som nekomunikoval."

         Keďže sa po deviatej všetci odvalili bowliť, vybehli sme si medzitým so Stankom pozrieť Hradčany v noci. Výhľad na osvetlenú Petřínskou rozhlednu bol skvelý a TGM nás tiež potešil. Takmer sme zmrzli, ale Prahou som prešla bez problémov... dokonca som Stankovi ukázala Ginger a Fred, Tančící dům, ktorý sme vďaka Stankovmu šiestemu zmyslu našli ako obvykle bez problémov. Nerozumiem tomu, ako niekto môže mať taký cit pre orientáciu... Kým Kryss a spol. dohrali bowling, my sme sa stihli vrátiť - doteraz nechápem ako, proste sme šli po nábreží, na to Stanley zahlásil "aha, smerovka na Lhotku, tu zaboč..." potom sme šli dlhou cestou bez jedinej odbočky, hadiacou sa po kopci, podľa mňa úplne od veci a na jej konci sa Stanko potešene rozosmial a bing ho! vyšli sme presne na križovatke pri Kryssovom sídlisku.

         Tým sa zrejme moja úspešnosť pre sobotný deň celkom vybila. Ako som vychádzala z bowlingárne s prvou várkou pasažierov, ktorých som mala odviezť do non-stopu, podarilo sa mi neubrzdiť na čerstvo napadanom snehu na vydláždenej ceste. Stanko síce ako vždy vedel vopred, že sa niečo deje a vravel mi spomaľ, aj keď som išla tak maximálne tridsiatkou, ale dostala som sa do šmyku a ako inak, rozbila som mu reflektor. However, keby to bol len reflektor, ale je to aj blatník, nárazník, hmlovka a kapota, podľa toho, čo som platila, keď som si takto rozbila svoje auto, to odhadujem na škodu za 20 litríkov... Stanko mi samozrejme celú cestu hovoril, aby som sa netrápila, že sa nič nestalo a že má havarijnú... Tak to zvykne dopadnúť, keď je človek OUT of many. Zase som si zarobila, nehovoriac o tom, že Miša už x-tý krát čapol revízor...

         Kým sme si my so Stankom išli ľahnúť cca o jednej, chalani v non-stope pobudli a domov sa dotrmácali pešo cez les o pol ôsmej ráno. Keď sme sa na obed doterigali s vecami k autu, zámok na spolujazdcových dverách bol vylomený a kastlík otvorený. Nič viac nezmizlo, ani len panel rádia nenašli (nebol v kastlíku ). Takže ešte navrch treba vymeniť zámok. Na hraniciach cestou domov bol menší problém, ujo colník (jojo, to boli ešte časy, keď na hraniciach stáli domčeky, kontrolóri a niekedy aj fronty) nás chcel donútiť zavolať odťahovku, že máme auto nespôsoblilé jazdy, hoci úbohé svetlo napriek tomu, že bolo rozbité, svietilo, ale Stanko ho ukecal a nakoniec nás pustili. Podečer sme spravili zber detí a o ôsmej sme ešte vybehli na koncert Živých kvetov do Slovenského rozhlasu, kde vysielali naživo v relácii Soni Horňákovej Folkfórum Live. Nakoniec sme sa išli trochu prejsť nočnou Bratislavou a Stanko skonštatoval, že tomu hovorí plne využitý víkend.

© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: