Ako sme s babinkou preberali rodinné vzťahy

23.06.2006

         Stojíme na schodoch s babkou, pofajčievame a rozprávame sa. Zvyknem s ňou prehodiť zopár viet, keď som na návšteve u našich. Samozrejme, odjakživa jej hovorím babi, veď je to moja stará mať, matka mojej matky. Rozpráva mi samé novinky. Že je vdova už 30 rokov, že fajčí , že má rada dobré vínko. Sem tam, medzi rečou, cca každé tri minúty, spravidla po trošku dlhšej odmlke utrúsi s neskrývaným prekvapením, že má už osemdesiatšesť rokov. Ja jej na to niekedy odpoviem, že to je úžasné, niekedy, že na tie roky vyzerá skvele a inokedy zase, že má šťastie a nie každý sa toľkého veku dožije.

         Moja mama má odpovede na najfrekventovanejšie babkine otázky napísané na tabuli stierateľnou fixkou, najnovšie na chladničke, lebo tá je väčšia a tabuľku babka občas nemôže nájsť. Moja sestra odpovedá na babkine repliky hneď po vyslovení prvého slova tým, že povie celú repliku skôr ako babka, čím ju privádza do nekonečného úžasu. Pre babku je zrejme niečo ako čitateľ myšlienok, alebo možno jasnovidka.

V našom rozhovore som tento raz (pre osvieženie - svoje, babke je všetko novinka) použila ďalší variant odpovede. Celé to znelo asi takto:

         "Ja mám už 86 rokov! To je neuveriteľné, iní sú už na cintoríne."
         "Ja viem, babi, máš presne o 50 rokov viac, ako ja."
         Nasledovala odpoveď, ktorá je viac ako logická, aspoň z babkinho pohľadu, ale mňa donútila k strašnému rehotu:
         "To by si mohla byť moja vnučka."
         ..... (rehot, babkine nechápavé pohľady) .... "veď ja som tvoja vnučka, babi."

Nuž, zhoršuje sa to, zhoršuje.
Ale ešte stále nie je tak zle, ako bude neskôr. A to ju dnes idem varovať, tak PB pomáhaj.

© 2011 schevka | All rights reserved | Visitors: