Renovácia bytu: Špajzové dvere

Pri rekonštrukcii bytu, ktorý sme zakúpili v pôvodnom (socialistickom) stave, sme minuli všetky peniaze a napriek Stankovým reštrukturalizáciám našich portfólií nám už nevyšli financie na výmenu interiérových dverí. Väčšina z nich je celkom znesiteľná, pretože sú presklené, ale možno je to len tým, že už som si na ne zvykla. Dvoje sú však obyčajné hladké a natreté na bielo. Práve, keď som sa rozhodla, že s nimi niečo spravím, mi mamka dala nejaké papiere, čo si nechávala zasielať zrejme z Readers Digestu. Medzi nimi som objavila aj reštaurovanie starého nábytku, kde je medzi inými popísaná technika trompe l’oeil, čo je francúzsky výraz a znamená zrakový klam (doslova „oklamať oko“). Povedala som si, že aj keby som to na prvý raz nezvládla dokonale, všetko bude lepšie ako tie ohavné ošúchané dvere. Zašla som do Baumaxu a nakúpila farby, bledomodrú vo veľkej plechovke a tmavomodrú a bielu v maličkých. Nie je to síce olejová farba, ktorú odporúčajú v návode, takú som neobjavila, ale to nie je podstatné. 

Najprv som dvere poriadne poumývala saponátom a celé prešla brúsnym papierom. Po uschnutí som bledomodrou farbou natrela ešte zavesené dvere z obidvoch strán aj z bokov. Každý náter musel dôkladne zaschnúť, preto aj po tomto nasledovala pauza a pokračovanie na ďalší deň. Perom – ceruzka na farbe nenechávala žiadnu stopu – som si po zmeraní a rozpočítaní všetkých častí dverí, ktoré som chcela namaľovať, zakreslila tri základné obdĺžniky, ktoré som z vonku oblemovala papierovou maliarskou páskou. Vnútro vyznačených častí som premaľovala naprieč. Takto som pomaly, krok za krokom, postupovala pri maľovaní jednotlivých plôch. Pri maľovaní liniek tieňovania som narazila na drobný problém, pretože v návode robia linky podľa pravítka, ale moje pravítka – a vyskúšala som všetky – farbu vťahovali pod seba, takže linka sa mi rozmazávala. Spravila som ich teda voľnou rukou, je to vidno, ale dvere tým pádom nevyzerajú tak strojovo, ale ľudsky (si vravím ja). 

Všetky maliarske činnosti som vykonávala na dverách, položených na zemi priamo pred vchodovými dverami, takže sme ich obchádzali takmer týždeň. Tieňovanie si vyžiadalo niekoľko náterov v rôznych vrstvách rôznymi smermi a každý náter musel zaschnúť, aby sa dalo pracovať ďalej. V jednej chvíli som pri odlepovaní pásky strhla spolu s ňou aj časť základného náteru, našťastie syntetická farba kryje veľmi dôkladne, takže nebol problém ošklbance zase zamaľovať. Najťažšie bolo odhadnúť správny odtieň pri miešaní farieb, pretože farba po zaschnutí vyzerá úplne inak. Chcela som dosiahnuť, aby hladké dvere vyzerali, ako by mali trojrozmernú výplň, na čo bolo nutné použiť tieňovanie. Prvý výsledok vyzeral nádejne, problém bol v tom, že sa mi podarilo namiešať tón, ktorý bol svetlejší, než ten, ktorý som použila na bočné nátery a tak to vyzeralo, akoby výplne boli viac vnútri, až za lemovými lištami. Takže som miešala znova a snažila som sa namiešať tmavší odtieň, aby lemovka bola viac „vnútri“. Nakoniec, keď sa mi to podarilo, som ešte vytieňovala bočné lišty plynule od tmavšej hore po svetlú dolu tak, ako by tvorilo svetlo tiene na skutočne tvarovaných dverách. No a výsledok posúďte sami.

Nakoniec sme dvere osadili znovu na svoje miesto a po dvoch mesiacoch sa mi podarilo zakúpiť kľučku, ktorá sa mi ku dverám zdala dostatočne vhodná. Z Viedne sme si doniesli ceduľku na ozdobenie, ktorá jasne ukazuje, na čo daná miestnosť slúži. Ešte treba prebrúsiť a natrieť zárubňu, ale dvere sú hotové. Keď boli naši na návšteve, Beďko si myslel, že sú naozaj 3D. Alebo mi možno len chcel spraviť radosť. V každom prípade, ja som si radosť spravila a dvere sa mi páčia. Modré sú preto, že máme modrý stôl, stoličky, koberec a dokonca aj smetiak v kuchyni. A cieľ, ktorý som si stanovila, som dosiahla: dvere sú oveľa lepšie ako na začiatku.